Bohéma dobyla londýnske Soho

Autor: Matúš Benža | 4.2.2011 o 13:40 | (upravené 4.2.2011 o 16:17) Karma článku: 3,27 | Prečítané:  591x

Opera – pre mladých ľudí býva tak trochu stelesnením snobskej zábavy, ktorá jemne páchne nafatalínom. Nie je tomu vždy tak. Inscenácia Pucciniho Bohémy (1896) londýnskym súborom OperaUpClose je dôkazom toho, že opera neprebýva iba v honosných operných domoch, ale aj v malých divadielkach nad krčmami. Oblečená do džínsov a tenisiek, hovorí súčasným jazykom, dýcha a žije dneškom…

Bohéma 21. storočia v londýnskom Soho Theatre.Bohéma 21. storočia v londýnskom Soho Theatre.Simon Kane

Bohéma začala svoju púť po londýnskych javiskách v decembri roku 2009 v divadle nad krčmou Cock Tavern v Kilburn, na severe Londýna. Štvrť s nie práve najlepšou povesťou a zároveň s najvyšším výskytom tuberkulózy v rámci Veľkého Londýna sa zdala byť ideálnym miestom na inscenovanie tragického príbehu o štvorici chudobných umelcov.

Bez peňazí

Projekt vznikol bez akejkoľvek finančnej podpory štátu, len vďaka nadšeniu svojich tvorcov, účinkujúcich, ich priateľov a známych. Ben Cooper, producent inscenácie, spomína: “Adam [Spreadbury-Maher, umelecký šéf OperaUpClose] mi povedal, že chce na Vianoce odpremiérovať Bohému. Nezabudol dodať, že budeme potrebovať dve až tri obsadenia, pretože speváci nezvládnu odspievať veľké úlohy viac ako dva krát za sebou, že speváci by mali mať okolo dvadsiatky a že nemáme peniaze, takže nebudeme môcť nikomu zaplatiť.” Napísaniu nového, anglického libreta sa ujala režisérka inscenácie Robin Norton-Hale, mladá absolventka štúdia anglickej literatúry na univerzite v Oxforde. Skúšobný proces prebiehal po krčmách a obývačkách a trval iba šesť týždňov. Reprízy boli naplánované na ďalších šesť týždňov, do konca januára 2010. Vďaka obrovskému úspechu sa však Bohéma reprízovala šesť mesiacov, do polovice mája 2010. V auguste 2010 sa presťahovala do srdca Londýna, do Soho Theatre na Dean Street, kde ju hrajú dodnes.

Dej sa presunul z parížskej manzardky do študentského dúpä navrhnutom dvojicou scénografok Kate Guiness a Lucy Read. Scénu tvorí rozpadávajúci sa gauč, po stenách plagáty a výstrižky z novín, maliarske plátna, štetce, fľaky od farieb, vianočný stromček, kuchyňa plná prázdnych fliaš od alkoholu a krabíc od pizze...

Rodolfo (Philip Lee) je neistý spisovateľ, Marcello (Benjamin Seifert) je neúspešný maliar, ktorý si zarába na živobytie maľovaním reklamných pútačov, Schaunard (Marcin Kopec) je nádejný hudobník skladajúci filmovú hudbu a Colline (Dickon Gough) si práve robí doktorát z filozofie. Krehučká Mimi (Rosalind Coad) pochádza z Ukrajiny a v Londýne sa živí upratovaním domov bohatých rodín. Jej najlepšou kamarátkou je koketná Musetta (Rosie Bell), ktorá sa striedavo venuje Marcellovi a flirtovaniu so zámožnými mužmi, akým je napríklad aj právnik Alcindoro (Martin Nelson).

Závan sviežeho vzduchu...

Nové, zoškrtané libreto je svieže, hovorí súčasným jazykom, pričom autorka doňho vtipne zakomponovala narážky na súčasnú popkultúru (napr. Jamie Oliver, "chavs") alebo politickú situáciu (David Cameron a George Osborne). S modernizáciou však vzniklo v príbehu niekoľko zbytočných dramaturgických dier. Napr., v snahe získať peniaze pre lekára, ktorý by pomohol chorej Mimi sa Colline rozhodne predať svoju tabatierku, pritom kúsok od neho leží na stole nový laptop. Výraznou úpravou prešla aj hudobná partitúra, miesto orchestra zaujal jediný muž - povolaním dirigent a klavirista Andrew Charity.

Napriek istým dramaturgickým nedostatkom pôsobí dej kompaktne. Bezprostrednosť inscenácie sa však naplno prejaví až v druhom dejstve, kedy sa diváci presunú do divadelného baru. Chudobná šestica sa rozhodne osláviť Vianoce a prepiť svoje posledné peniaze a diváci majú jedinečnú možnosť pripiť si spolu nimi. Všetci sa zrazu na pár minút stávajú súčasťou hry, i ľudia na ulici, ktorí sa pristavujú aby sa pozreli na to, čo sa deje vo vnútri. Len ťažko zažijete niečo interaktívnejšie...

Pri strnulých hereckých výkonoch na aké sme zvyknutí z opier v našich zemepisných šírkach, podalo obsadenie (2. februára 2011) vynikajúci výkon. Títo čerství absolventi operného spevu sú plní entuziazmu, herecky tvárni, vyhýbajú sa patetickému deklamovaniu, pričom ich emócie pôsobia naozaj úprimne. Z obsadenia zaujali najmä bledá, krehká a pomaly umierajúca Mimi Rosalindy Coad a koketná Musetta v podaní Rosie Bell. Spevácke výkony boli pomerne vyrovnané. Najväčším nedostatkom spevákov však bola ich dikcia. V akusticky nie práve najideálnejšom priestore im často krát nebolo rozumieť.

Tvorcovia pretvorili Pucciniho Bohému do atraktívneho scénického tvaru, ideálneho skôr pre operných skeptikov alebo mladú generáciu, ktorá nemá s operou skúsenosti, než pre hudobných fajnšmekrov. Zároveň je však dôkazom, že i za málo peňazí sa dá spraviť veľa dobrej muziky...

Trailer k predstaveniu

Giacomo Puccini: Bohéma (OperaUpClose / Soho Theatre)
Libreto: Robin Norton-Hale, voľne podľa Luigi Illica a Giuseppe Giacosa. Réžia: Robin Norton-Hale. Hudobné naštudovanie a klavír: Andrew Charity. Scéna a kostýmy: Kate Guiness a Lucy Read. Svetelný dizajn: Christopher Nairne.
Premiéra pôvodnej inscenácie:
8. decembra 2009 v Cock Tavern, Kilburn, Londýn

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?